Echoes zine - recenze rockových a metalových alb

Ahoj Kubo, tak jak se vede v novém roce?

Skvele. Samozrejme, okrem toho, že mám nohu ešte stále v ortéze od koncertu v Roxy a hrávam takzvane „na Nedvěda“ (v sede). Myslím, že všetci sme plní očakávaní čo priniesie rok 2011, vyzerá to, že sa udeje kopu zásadných vecí. Nadržanost na živé hranie pretrváva.

Pro ty čtenáře, kteří se s váma ještě nesetkali, prozraď ve stručnosti něco z historie. Kdy jste vznikli, v jaké sestavě fungujete a  tak podobně?

Veľa vecí je „notoricky“ známych z nášho „bia“ na Bandzone profile. V skratke, ako 5-členná kapela fungujeme od novembra 2009, kedy sme po 2-ročnom konkurze na post gitaristu dosadili Honzu „Gonza“ Oravca. Od tej doby sa zostava nezmenila (Jakub „Bekend“ Vaniš - vokál, Jakub Hríbik – gitara, Michal Jahoda – basa, Gonzo – gitara, Pavel Němec - bicí). V tejto zostave sme nahrali aj naše EP – Ain’t No Weight Young Lad Can’t Take. Autorsky sme sa však na ňom podieľali v podstate len traja (Pavel, Jakub H., Michal).

Jak vznikl název kapely? Máma ví opravdu vždycky všechno nejlíp... Jak se na to tváří Vaše mámy? Cítí hrdost, že se dostaly do názvu kapely, nebo se snad urazily?

Vznikol spontánne, v skúšobni, za uplného mentálneho vyčerpania okolo 3 ráno pri nahrávaní jednej zo skladieb, ktorá sa na EP ani nedostala. Rezignovane sme si s Michalom pustili rovnomenný celovečerný film „Momma Knows Best 4“ s Victoriou Valentino v hlavnej úlohe a ten najhorší možný názov hardcore-metalovej kapely bol na svete. Význam, resp. interpretácia názvu, je asi pre každého z nás trochu iná. Pre niekoho má vyslovene erotický podtón, no z mojej strany, názov skrýva skôr obdiv ku kultu ženy a zároveň trochu irónie. Mámy si vážime (snáď hovorím za všetkých členov :-) ), a či sú hrdé?

Podporujú nás (a tajne dúfajú, že nás to prejde a staneme sa diplomatmi, prezidentmi, tajomníkmi OSN a podobne:D) a my ich za to máme radi.

Celkem mě překvapil váš relativně nízký věk. Jste už pracující nebo ještě studenti?

3 pracujúcí, 2 študenti. Vekový priemer: 24.2 roku.

Měli jste k muzice sklony už od dětství? Kdy jste začali poprvé na něco hrát?

Ja som začal hrať na zobcovú flautu keď som mal 8 rokov. Riadne mi to nešlo, zázrak, že som sa k hudbe vrátil.Všetci hráme na nástroje tak v priemere 8 – 10 rokov, niekto aktívnejšie niekto menej. Najväčší dríči sú Pavel a Michal, za ich dokonalosti, my ostatní skrývame svoje nedokonalosti. Bekend hraje na ságo v dixielandovej kapele – brigádne :-).

Máte za sebou první nahrávku – EP Ain´t No Weight Young Lad Can´t Take. Proč tak dlouhý název? Jste sami spokojeni nebo už vás nahlodávají pochybnosti, že se něco dalo udělat jinak?

Názov je iba taký dlhý ako samotný proces zháňania vhodných ľudí a nahrávania EP Momma Knows Best. Je to veta, ktorá pre nás vystihuje proces/obdobie v našich osobných životoch, kedy si neskutočne uvedomujeme nátlak okolia pri rozhodnutiach, ktoré pravdepodobne ovplyvnia celý náš život. Čo sa týka produkcie EP, tak by sme mohli zmeniť tisíc vecí, ale aj žiadnu. Je to maximum, čo sme za daných okolností zo seba dostali. V každom prípade si za nahrávkou stojíme, a veci typu kratší dozvuk prechodov, a krajší zvuk gitary nám asi nemôžu byť viac ukradnuté. Dôležitý je dojem, celkový dojem. Veríte nám to? Neveríte? Asi tak.

Album vyšlo pouze elektronicky a je volně ke stažení na vašem BZ profilu. Neuvažovali jste o hmatatelnější verzi? Bylo to rozhodnutí financí nebo prostě máte pocit, že v dnešní době jsou klasické CD nosiče už minulostí?

Z finančných dôvodov sme si nemohli dovoliť lis klasických CD, zároveň však vetšina z nás cíti, že nepotrebujeme 1000 kusov plastu pod posteľou, len preto aby sme si mohli povedať, že sme naozaj dačo nahrali. Určite sa chystáme dodatočne vydať pevné nosiče, no teraz to určite nie je pre nás priorita. Súčasné kapely žijú z live vystúpení a merchu, a preto nám prišlo viac než logické nechať to volne na stiahnutie za účelom získania čo najširšej fan base. Fanúšíci = koncerty, a to je rozhodujúce.   

Co vás přimělo poskytnout nahrávku zdarma? Určitě máte přehled o počtu downloadů, pochlubíte se? Jaké jste zaznamenali reakce a ohlasy na EP?

Je predsa verejným tajomstvom, že 99 percent ľudí si hudbu sťahuje a my niesme výnimkou, tak prečo to odopierať a komplikovať ďaľším ľuďom. Celý proces je dnes obrátený, podľa mňa správnym smerom. Najprv si niečo vypočujem, a potom sa rozhodnem, či to podporím. Časy, kedy sme až doma zistili, že kúpené CD nestojí za nič sú preč a to je fajn. Ľudia, ktorým sa naše EP páči, prídu na koncert, kúpia si prípadne tričko, za čo si my potom kúpime bagety na pumpe. To je pre nás skutočná podpora, tváre nie čísla.

Čo sa týka štatistiky, počet oficiálnych unikátnych downloadov z mommaknowsbest.org je k dnešnému dňu (10.1.2011) je 342. Prekvapený? Je sa čím chváliť? Ohlasy na EP boli viac než pozitívne, resp. určite nad naše očakávania. Sme vďační všetkým, ktorí akokoľvek vyjadrili svoj názor a podporu MKB. Drží nás to v našej krásne produktívnej naivite :-), ďakujeme.

Přiznám se, že jsem při poslechu nepřekládal texty. Prozradíte mně podobným lenochům, o čem se v nich pojednává?

Texty sú skôr osobného charakteru, nenájdete tam velkohubé kritiky politických systémov ani morbídne príbehy a opisy tak typické pre tvrdé kapely. Nie sme emo, ale vzťahy, a ľudské povahy sú asi najčastějšími motívmi v textoch na EP. Okrem titulnej skladby Ain’t No Weight Young Lad Can’t Take, ktorá rozoberá už spomínanú váhu očakávaní spoločnosti od jednotlivca, ale hlavne ubijajúcu rutinu života: „od 9:00 do 17:00 v práci, najesť sa, zašukať si a spať...a ráno znova.“

Máte nějaké vzory, muzikanty nebo kapely, které vás ovlivňují? Jakou scénu nejraději posloucháte a kterou nemůžete vůbec vystát?

Nie vzory nemáme, vyrástli sme vo vákuu:). Nedovolím si menovať, ale na žánrovom spektre to bude niekde od PJ Harvey a Portishead, cez Gallows, Every Time I Die až po The Dillinger Escape Plan, Ephel Duath a Diamandu Galas. Stačí?:) 

Jasně :-) Díval jsem se, že celkem slušně koncertujete. Je teď vaší hlavní prioritou zapsat se do uší fanoušků živým vystupováním? Jaké vystoupení zatím považujete za své nejzdařilejší?

Áno, ako som už spomínal, koncertovanie je momentálne číslo 1. Chceme zbierať „pot, krv a štrbavé úsmevy“ ľudí po celej ČR a SR a následne sa vypraviť aj za hranice, ale to je myslím úplne štandard medzi mladými kapelami, ktoré majú vôbec nejaké ambície. Myslím, že za kapelu môžem povedať, že top 3 koncerty zatiaľ boli Lampa v Plzni s Apostate, Slave Driver a This Night Draws the End, Praha v klube 007 na Strahove s Flowers for Whores, a potom Dead End Festival v Českých Budějovicích.

Potkali jsme se spolu ve Žďáru nad Sázavou na rozlučce s kapelou Korisz. Jak jste se na tuhle akci dostali a jak na ní vzpomínáte?

Dostal nás tam Michal „Majkláč“ Novák z Bandzone,  a velmi dobre si túto akciu pamätáme. Toľko vydesených výrazov v publiku sme nikdy predtým nevideli. Každopádne, skvelá atmosféra, skvelá afterparty a zasrane drahá oprava dverí na dodávke (po tom, čo sme sa snažili preparkovať auto pred klubom a vrazili sme do stojaceho auta týpka, čo s nami potom robil rozhovor pre portál zdaraci.cz) - Batyskaf 4Ever.

Stíháte mimo koncertovaní i nějakou práci na novém materiálu? A když už jsme u skládání – jste „kapelou jednoho muže“ nebo každý přispívá svou trochou do mlýna?

Času nieje toľko koľko by sme si predstavovali, ale pracujeme na novom materiále vždy keď nám múzy nedajú spať. Čo sa autorstva týka, tak žiadna skladba nie je vyslovene čisto výtvorom a predstavou jedného človeka. Hoci väčšinu vecí načnem ja, Michal a Pavel sú neoddeliteľnou súčasťou tvorivého procesu. Honza prišiel viac menej na hotovú vec, tesne pred nahrávaním a preto nemal extra príležitosť zas tak prihodiť do mlynu. Bekend so mnou maká na frázování ale texty takmer výhradne píšem ja.

Jaké máte vize do budoucna? Plnohodnotná studiová nahrávka, decentní digipak a label zvučného jména?

Chceme dobyť vesmír, pretože „One world is not enough“ ako vraví James Bond. Popri dobýjaní vesmíru, chceme nahrať LP (snáď koncom 2011) a nadviazať čo najviac kontaktov s kapelami a promotérmi v zahraničí, oťukať sa v konkurenčne tvrdšom prostredí.  

Nezbývá než popřát úspěch. Chcete-li vzkázat něco svým fans, máte možnost právě teď. Jinak díky za rozhovor.

Ľudia, pre lásku Božiu (akéhokoľvek vyznávate), začnite chodiť na koncerty. Týždeň má 7 dní, nie len piatok a sobotu. Škola a práca počká :-), podporujte hudobnú scénu v ČR a na SR, nie len „olajkovaním“ na Facebooku, ale fyzickou prítomnosťou na koncertoch. Týmto pádom ďakujem ze celé MKB, tým z Vás, ktorí už tak urobili. Neostane zabudnuté. A v neposlednom rade, navštevujte denne Echoes !!!