Echoes zine - recenze rockových a metalových alb

Nazdar! Před pár dny vyšla novinka Postnihilera, zaznamenaly jste už první reakce?

N: Serus, nie.

Jak vidíte tohle album vy? Jaké jste jej chtěli mít a povedlo se to tam dostat?

P: Postnihilera mala byť môj Magnum Opus, ktorý prekoná doposiaľ všetko ostatné. Keď sa na to tak teraz s odstupom pozerám, tak je to skôr Magnum Fail. Nebudem moc rozoberať prečo. Nič zaujimavě by som aj tak nerozprával. Aspoň že to v nejakom stave vyšlo.  

Název Postnihilera si umím spojit a najít význam, ale stejně... že by vás už nihilismus vyčerpával?

N: Nihilizmus je bezpečná a určitú dobu aj produktívna platforma. Výsostne materialistické nahliadanie na svet ako sled akcií a reakcií, kultúrno-spoločenské hodnoty sú len arbitrárnou nadstavbou ľudských fyziologických potrieb atď... Takýto pohľad dáva mladému, fešnému nihilistovi do rúk mlynček - čo mlynček - drvič kameňa, do ktorého môže s úsmevom vhadzovať náboženské dogmy, filozofické dišputy, umelecké diela atď. - všetko sa zmení na prach. Drvenie sveta je spočiatku činnosť zábavná a keďže to mladému, fešnému nihilistovi tak dobre ide, začne mu kypieť ego - čo si ospravedlní hlboko introspektívnym: “Veď ja som tiež len chuj” a vo vnútri sa tetelí, mädlí ruky, aký že je povznesený nad malosť sveta. Čo je samozrejme blbosť... Ak zostanem pri kostrbatej metafore: v určitom bode je nutné do drviča skočiť, rozdrúzgať sa a v prachu skúšať hľadať štruktúry, ktoré deštrukciu prežili a mohli by byť začiatkom niečoho nového. Bez tohto kroku je nihilizmus len ďalším vyprázdeným myšlienkovým konštruktom a v úvode spomínaná produktívnosť je podmienená jeho prekonaním. 

                                        
P: Nihilizmus sa vyčerpal už dosť dávno. Pohnúť sa z neho niekam inam je ale dosť problém. Nie bez toho aby som spravil veľkú dlhú čiaru za svojou minulosťou. A ja na minulosti lipnem veru veľmi.

Daly by se krátce rozvést jednotlivé skladby novinky?

P: Celý tento album je skôr taký deník našej dosávadnej existencie, kde každá skladba je jeden zápis v ňom. A to chronologicky od našich počiatkov až po súčasnosť. Na to aby malo zmysel sa o nich rozpisovať by si nás musel poznať dlho a veľmi dobre.

Manifest se objevila už na stejnojmenném mini. Zkuste ztratit pár slov i o této nahrávce, podle mě velmi povedené.

P: Tri roky sme sa pokúšali napísať manifest. A nič sme nevymysleli. Skôr ako Manifest by sa to malo volať “O tom ako sme sa pokúšali napísať Manifest ale nevedeli sme prísť na to o čom by mal byt”.

N: Význam singlu Manifest zhrnul Pořenuťák svojim výborným promo textom: je to materiál, ktorý zaberal miesto na HDD. V nekonečnom procese tvorby Postnihilery tu bola potreba dať čosi von, krátkodobý cieľ, aby sme sa uistili, že stále sme fungujúca kapela. Zároveň malo ísť o promo, no to sme ešte netušili, že nás od vydania delia ďalšie dva roky. Na druhej strane úvodná A.D.I. je fajn - Krchovský tomu dodal šťavu a pravdupovediac, viem si predstaviť, žeby táto skladba nahradila aktuálne Intro. Čo už...     

Vedle rodného jazyka se u vás objevuje i angličtina... To abyste jazykově nezakrněli?

N:“We are intolerant idiots, we hate you all fucking all” - to nie je práve výstup na básnický Parnas, všakže? Po vydaní Sebaklamu u nás prevládal pocit, že už príliš mudrujeme, treba to celé sprimitívniť. K tomu sa pridalo neslávne alkoholické obdobie a výsledkom sú úvodné dve skladby. Neovládať jazyk a napriek tomu sa pokúšať o artikuláciu životných právd mi pripadalo ako funkčné vyjadrenie alkodelíria, v ktorom sú  všetky vyššie mozgové funkcie vypnuté no papuľa sa ti nezavrie, trepeš a trepeš. Škoda, že to bolo funkčné iba vo svete ideí. Teraz ma “As much primitive” neskutočne irituje a je to daň za lenivosť, kvôli ktorej som nechuť písať texty ospravedlňoval konceptom.   

                    
Label Nomad Sky Diaries a Porenut, to je vztah na přátelské bázi. Byly i jiné nabídky, možnosti? Nebo jste je neřešili?

N: Riešili. Waldemarov Nomad Sky Diaries je sympatický hlavne v tom, s akou výdržou sa prehrabáva v hudobných stokách, z ktorých občas dokáže vytiahnuť klenot a dať mu kreatívnu patinu DIY produkcie. Krabice, sáčky, koberce, preglejky - povedz materiál a Waldemar ti do toho zabalí kazetu. Ešte to bude aj dobre vyzerať. Menší problém je, že cieľová skupina NSD sa celkom neprelína s tou našou a Porenut v jeho katalógu pôsobí ako mlieko v železiarstve. Hľadali sme teda aj iný label, lež po vypočutí finálnej nahrávky, som nenašiel žiaden ku ktorému by sa to hodilo. Poslalo sa pár mailov stredne veľkým vydavateľstvám, samozrejme bez odozvy, tak sme sa ako márnotratný syn so stiahnutým chvostom vrátili do otcovskej náruče.   

                     
P: Jak som písal inde: Nikto iný o Porenut nikdy neprejavil záujem. A keby sme sa nepoznali tak by ho neprejavil ani NSD.

N: To nie je pravda... ozvalo sa aj jedno čínske vydavateľstvo a týždeň nato ich podrbal COVID! A zabudol si aj na talianský label, ktorý mal vydať Mislife. Nepáčil sa mu náš (naozaj príšerný) cover. Polroka sme čakali, kým Talianov kamoš  - “great artist” pripraví nové majstrovské dielo: fotografiu anjelikov na cintoríne, jeden ružový a druhý modrý... tak sme ukončili spoluprácu.  

 
V Porenut je cítit i vztah k přírodě, k domovině, horám a častým útěkům od reality...

P: Jediná vec ku ktorej mám vzťah som iba Ja a moje Ego.

N: Prírodné motívy majú v textoch také zastúpenie, ako ja v prírode - turista. Sú ornamentom, symbolom, juxtapozíciou životu v betónovej krabici. Aby sme sa pochopili, driapanie sa po kopcoch patrí k najväčším radostiam - keď sa ufučaný, spotený, s prázdnou hlavou a sústredený len na ďalší krok dostanem na vrchol vlastnej malosti - je to opojný pocit. Hory nepotrebujú ďalších bardov a zástupy krajinkárov... už vôbec nie takých ako my.      

Vždycky mě bavila ta vaše nihilistická poezie, vaše poznávací znamení. Ta absurdita, zatracenost a se šarmem podávaná marnost.

N: Texty v black metale - ošemetná vec. Hudbu považujem za najvyššiu umeleckú formu, kvôli jej schopnosti abstraktným jazykom vyvolať široké spektrum emócií či dokonca vytvoriť v hlave poslucháča príbeh. Dôrazom na text sa imaginatívne možnosti uzatvárajú, pozornosť sa usmerňuje od abstraktného ku konkrétnemu. Pri amorfných black metalových či ambientných plochách, v ktorých hlas plní funkciu ďalšieho nástroja sa dokážeš stratiť a vždy inak cestovať časopriestorom, pri pesničke "Keď som išiel z Kerestúra", furt pôjdeš z Kerestúra... Samozrejme nie všetci máme talent, schopnosť a záujem otvárať brány k metafyzickým pláňam a jadrom tak musí byť konkrétna autorská výpoveď. V takomto prípade dokáže synergia textu a hudby zachrániť aj inak pod/priemernú nahrávku, klasický príklad je podľa mňa (o.i.) Master´s Hammer - Mantras...       

           
Dá se vzpomenout na dobu, kdy se Porenut formoval? Jaké kapely pro vás byly stěžejní?

 
P: Porenut vždy formovali externé vplyvy. Nemá zmysel vypisovať aké, lebo sa to stále mení. V každom období je to niečo iné. Jedno ti ale povedať môžem: Aj keď budeme v budúcnosti hrať napr. HIP-HOP pre mňa bude Porenut vždy Black metal.

N: K tým stěžejním kapelám - okrem klasických nahrávok o ktorých boli popísané stohy papiera, mala formatívny vplyv na môj hudobný vývoj hlavne “insitná” fáza slovenského a českého black metalu, cca 2003-2007. Viacerí tu svojsky obchádzali limity svojich schopností a tvorili nahrávky s vlastným ksichtom. Mám na mysli demá Korium, Remmirath, Stvor, Holomráz či Trist... och, radostné to spomienky! Pre mňa mimoriadne zásadné albumy vyšli 2010-2012- Peste Noire, Diapsiquir, Sale Freux, Dark Tribe... Nesmiem zabudnúť ani na kráľov black metalovej demencie Woods of Infinity a celé združenie okolo Let the World Burn. Kedže nieto väčšej radosti ako robiť dlhé a nudné zoznamy obľubených kapiel, nemožno opomenúť ani americkú scénu s Lurker of Chalice a Xasthur. A finálna bodka, ktorá ma v posledných rokoch posadila na prdel: Reverorum ib Malacht!     

                  
Black metal Porenut je především zábava, ale kořeny jsou kořeny, ale s nadhledem...

P: Všetko ostatné je pre mňa zábava alebo strata času, len nie Porenut. Je to jediná vec v mojom živote na ktorej mi záleží a ktorú berem smrteľne vážne. A to myslím bez sarkazmu. To ale neznamená, že sa budem hrať na niečo, čo nie som. Porenut je alterego, ktorým komentujeme samých seba.

N: Chcel som stvoriť Magnum Opus a stvoril som Magnum Fail. Jadrom celej tvorby je reflexia bytia ako čohosi hlboko neuspokojivého, no toto sizyfovské pachtenie si nezasluhuje formu tragédie, lež absurdnej grotesky a cynického výsmechu. A schovávať sa za klišé metalovej power fantasy? Nie, ďakujem.  

P: Black metal som už dávno prestal vnímať len ako hudobný žáner. Stále v ňom hľadám niečo viac. Niečo čo neviem popísať, niečo čo neviem či vôbec existuje. Alebo si iba nahováram že to exituje. Stále si myslím, že BM nedosiahol svoj vrchol. Či už hudobný alebo hociaký iný. Taktiež si myslím, že na to aby ho dosiahol sa musí zbaviť toho slova “metal” v názve, ktorý si vkuse asociujem so zábavou, konzumom a tupou metalovou komunitou. Stať sa skrátka niečím esenciálne viac? S presahom? Kladiem si túto otázku už 10 rokov a neviem si na ňu stále odpovedať.

Jméno Porenut náleží slovanské mytologii. Počítám, že je pro vás pořád důležité, aby se vědělo odkud jste a kam patříte...

P: V dávnych časoch, keď som tento projekt zakladal som v pohanstve a mytológiách niečo hľadal. Nič som nenašiel. Názory sa zmenili, ale názov zostal. Okrem toho, potreboval som slovo pod ktorým by som vystupoval pred svetom. Nie jeho význam alebo symboliku.

Obal novinky má na svědomí Svjatogor a osobně mi přijde nejlepší s jakým jste přišli. Dá se vyjádřit slovy?

N: Dá. Sú to slová skladby Postnihiler.

Zrovna Svjatogor vedle Porenut působí i v Ceremony Of Silence, jsou v současnosti i další aktivní ve spřízněných kapelách?

N: V Ceremony vypomáham s vokálmi na koncertoch a Pořenuťák hosťuje na base v Krajinách hmly. Obe kapely sú živé a zdravé.   

 
P&N: Škoda, že náš druhý gitarista Breza je už dva roky nezvestný. Stále je v našich srdciach členom kapely!

Závěr. Mé díky za váš ztracený čas...

Nazdar