Echoes zine - recenze rockových a metalových alb

Ahoj. Pojďme začít tím, že nám v kostce představíte Solipsism.

Čau. Sme trojica zo stredného Slovenska a Solipsism sme založili koncom roka 2018. Vtedy sme sa s chalanmi vlastne zoznámili a vysvitlo, že chceme všetci hrať, ale naše dovtedajšie snahy nás nikam nedostali. Tu sme si povedali, že to myslíme vážne a uchopíme to pevne za opraty.

V čem si myslíte, že jste natolik zajímaví nebo přínosní, aby se ten, kdo o vás nemá tušení, zlákal k poslechu vašeho debutu?

Vynikajúca otázka. Myslím si, že náš debut má tú výsadu, že ide o black metal, ktorý má svoj vlastný prístup, ale zároveň to nie je vyslovene experiment, ktorý sa dá buď milovať alebo nenávidieť. Totiž, dnes je pomerne ťažké nájsť black metal, ktorý by sa vymykal štandardom natoľko, aby znel sviežo, ale bez toho, aby to bola absolútna podivnosť, ktorá už miestami nemá s black metalom nič spoločné. Mám za to, že v tomto smere Trhliny v (ne)skutočnosti v sebe majú čiastočne dobrodružného ducha, ktorý môže osloviť aj voľnomyšlienkárov, ale zároveň neurazí aj tých ortodoxnejších poslucháčov. A takisto, koho naozaj baví sa v umení hrabať do hĺbky, tak na textovú stránku je kladený obvzlášť dôraz a je to podstatný prvok v celom komplexe daného EP. Žiaľ, mám dojem, že v súčasnosti už len zriedkakedy nachádzame v tomto žánri texty s významom a toto takisto môže byť považované za pridanú hodnotu Trhlín...

Zaujal mě váš název. Vybrali jste tento pojem náhodně nebo se někdo z vás zaobírá filozofickými studiemi?

Formálne vzdelanie v oblasti filozofie nemá nikto z nás, ale ja trochu zabŕdam do filozofie v rámci svojho voľného času. Solipsizmus sme si vybrali samozrejme cielene,ale nesnažíme sa zasahovať do nejakej metafyziky a do hrozne zložitých konceptov v rámci neho, vnímame ho viac svetsky – nik z nás nie je tak solipsistický, aby spochybňoval skutočnosť svojej vlastnej fyzickej existencie, ale každý z nás je aspoň tak solipsistický, aby spochybňoval skutočnosť svojej vlastnej percepcie reálií okolo seba. 

Texty máte v mateřském jazyce a je vám i v podstatě rozumět. Je poznat, že si rádi hrajete se slovními spojeními a různými metaforami a že jsou texty pro Solipsism důležitou součástí. Vznikají dříve než hudba, nebo skládáte klasicky až na hotovou muziku?

Sme radi, že si si to všimol, lyrická stránka častokrát býva prehliadnutá, hoci je nemenej dôležitá a je to škoda. Či texty vznikajú skôr ako hudba? Ako kedy. Texty na Negalomaniu a Posledný nech zhasne vznikli skôr než hudba, aj keď samozrejme, keď som si robil frázovanie, tak som množstvo veršov povyhadzoval, aby mi to všetko dokopy sedelo. Krst rozbitým sklom napríklad vznikol takým štýlom, že sme najprv zložili hudbu a ja som napísal text podľa toho, čo som pri tom cítil, čiže asi taký „klasický“ spôsob. A Ozveny budúcnosti boli myslím tiež skôr hudba až potom text. Ale je to takmer jedno, pretože nás nezaujíma vyrovnaný pomer spev:hudba, ale ak má byť niečo povedané, tak to musí byť povedané, aj keby to boli tri strany na trojminútovú hudbu.

Lze jednotlivé texty rozebrat nebo alespoň říct, co jimi chcete sdělit?

Dalo by sa ich rozobrať aj verš po verši, ale dozvedám sa, že byť takto prozaický vie byť na škodu aj pre konečného poslucháča, ktorý si pod daným textom predstavil úplne iné obrazy a úplne iné významy, čiže neradi by sme niečo podsúvali. Ale aby sme zas nezneli tak, že sami nevieme o čom sú, tak môžeme povedať aspoň toľkoto: Posledný nech zhasne je zamyslenie o zbytočnosti existencie, mnohí sa snažia presviedčať samých seba o opaku a mnohí sa s tým zmierili, no tí, ktorí o tom plačú tak môžu „škrtnúť zápalkou“ a posledný z nich nech za sebou „zhasne“. Negalomania je o tom, čo je pod povrchom, koľko hodnôt a presvedčení máme zaužívaných len preto, lebo sme si na ne zvykli, ale v skutočnosti nemajú žiadnu racionálnu pôdu. Ide o taký manifest k negácii nezmyslov a vsugerovaných neopodstatnených štandardov. Pochopiť pravé významy cestou do hĺbky. Krst rozbitým sklom samozrejme hovorí o sklamaní, páde a určitom „prerode“. Posledný verš danej skladby myslím, že veľmi explicitne vysvetľuje o aké sklamanie ide. No a Ozveny budúcnosti sú o tom, čo si môžeme zobrať z našich doterajších životov, aby sme neopakovali tie isté chyby dokola.

Dokážete říct, co nebo kdo měl vliv na vaše směřování? Respektive, co ve vás rozhořelo vášeň pro tvoření jako takové?

Hmm. Čo sa týka vášne pre tvorenie, tak všetci traja sa venujeme hudobným nástrojom odmalička, čiže v spojení s našim zápalom pre hudbu sme mali všetky predpoklady na to, aby sme eventuálne skončili v nejakej kapele. Baví nás hudba, či už pasívne (počúvať) alebo aktívne (hrať) a pre takých ľudí je len otázkou času, kedy túto kombináciu začnú využívať ako nástroj sebavyjadrenia. A to vlastne súvisí aj s tým vplyvom na naše smerovanie. Počúvame veľké množstvo rôznych hudobných štýlov, aj keď orná pôda pre nás ostáva black metal a je teda samozrejmé, že sa do našej hudby dostávajú vplyvy toho, čo sa nám páči, no skôr podvedome. Ako som spomínal, hudba je kanál, ktorým vysielame zrkadlenie nášho vnútra, čiže chceme robiť niečo osobné a osobité. Nemáme v tomto smere žiadnu „modlu“, ktorú by sme vedeli určiť, že „hej, títo sú náš vzor a veľmi nás inšpirujú“.

Trhliny v (ne)skutočnosti jste si nahráli ve své zkušebně. Zvuk není vůbec špatný, nicméně o regulérním studiu jste neuvažovali?

Čo sa týka Trhlín v (ne)skutočnosti nie, pretože s týmito vecami sme v tom čase mali veľmi málo skúseností a úprimne: necítili sme sa ešte na to, aby sme okamžite už na debutovom EP išli do štúdia. V tomto názore nás utvrdil aj fakt, že keď sme začali nahrávať v skúšobni, tak sme zistili, že to znie omnoho lepšie ako sme očakávali. Predstavovali sme si veľmi ušušťaný zvuk, ktorý bude „lepší ako nič“, ale keď sme zrazu začuli, čo sa dá z toho vyčarovať, tak sme si povedali, že pretentokrát určite ešte štúdio nepotrebujeme. S toutom myšlienkou sa pohrávame skôr v súčasnosti.

Hned od začátku jste zastoupení rumunským labelem Sun & Moon Records. Zkoušeli jste oslovit i někoho jiného nebo jak to bylo? Co si od této spolupráce slibujete?

Oslovili sme niekoľko vydavateľstiev, z ktorých niekoľko odpísalo a my sme si prebrali ich ponuky, porovnali ich portfóliá a rozhodli sa pre Sun & Moon, pretože nám prišli ako tá najlepšia možnosť. Pravdupovediac, nesľubovali sme si až tak veľa, chceli sme prioritne, aby nám to proste niekto vydal, predsalen sme potrebovali iba nejaký štart. Ukázalo sa, že sa dosť dobre starajú aj o propagáciu, či už je to v oblasti dohadovania rozhovorov, alebo recenzií všade-možne po Európe, takže okrem vydania samotného si veľmi vážime aj to promo a neľutujeme, že sme zmluvu podpísali aj na debutový full album.  

Teď koncerty nehrozí, ale jste koncertní kapelou nebo si vystačíte studiovou prací?

Chceme určite koncertovať, ale doteraz sme narážali na ten problém, že sme len traja a teda nám chýbal druhý gitarista a basák. Bez nich sme sa na stage postaviť nechceli, lebo jednoducho by to neznelo dobre a nechceme si robiť zlú reklamu. No rysuje sa nám spolupráca s jedným človekom, ktorý by sa sezónne ujal postu druhého gitaristu, najmä na koncerty a pôsobí to nádejne, takže môžeme povedať, že vystúpenia Solipsism už prestávajú vyzerať tak neskutočne.

Jaké reakce na Trhliny v (ne)skutočnosti jste zatím zaregistrovali?

Naozaj musíme úprimne priznať, že sme nedostali ešte negatívne hodnotenie. Nechceme vyznieť nejak prehnane sebavedomo, ale prečítali sme si kvantum recenzií a všetko to boli len rôzne odtiene spokojnosti, od takých čiastočne indiferentných v zmysle, že „hm, celkom fajn, je to zaujímavé“ po ozaj nadšené. Dokonca ani komentáre na sociálnych sieťach sme nezaregistrovali negatívne. Určite tieto veci prídu, ale zatiaľ sme príjemne prekvapení.  

Je hodně předčasné se vás ptát, zda už pracujete na něčem novém a co zhruba očekávat?

Práveže to vôbec nie je predčasné. Tento karanténny čas využívame vo veľkom k práci na nových skladbách a musíme povedať, že to ide od ruky. Ťažko subjektívne zhodnotiť kompozičné rozdiely medzi hudbou na EP a pripravovaným albumom, v zásade pôjde o ten istý smer: melancholický black robený svojským spôsobom, ale myslím, že objektívne môžeme priznať, že už teraz tie skladby vyzerajú vyzretejšie a že počuť posun a poučenie sa z Trhlín... Dovolím si však tvrdiť, že tú snahu o „black metal s vlastnou tvárou“ na pripravovanom albume ešte väčšmi prehĺbime.

Děkuji za váš čas. Chcete něco vzkázat čtenářům tohoto rozhovoru?

My ďakujeme za váš záujem. Sledujte naše kroky na facebooku a instagrame. Ešte len začíname.