Transfer
 
  Přihlášení  

Echoes zine - recenze rockových a metalových alb

  ROZHOVORY

zpátky na seznam rozhovorů
Hecate - Naprogramovaná Země

Hecate - Naprogramovaná ZeměNám sú rýdzo metalové mantinely tesné.

Sorgh2.6.2012
Kapela Hecate patří ke stálicím slovenské metalové scény. Jejich začátky lze dohledat až v dávném roce 1997 a ač od té doby stačili vydat jen dvě dlouhohrající alba, jejich značku už kdekdo zná. U příležitosti vydání jejich posledního záseku Programmed Earth jsem se spojil s jejich kapelníkem Majo Máslikem, aby trošku pohovořil o věcech okolo Hecate a metalové scéně vůbec...

1. Zdravím Tě, Majo. Od vydání vaší poslední desky už uplynul nějaký čas a můžete hodnotit. Udělali byste z dnešního pohledu něco jinak nebo jste stoprocentně spokojeni?

Určite nie sme na 100% spokojní a podobné pocity sme mali aj tesne po dokončení nahrávky. Už vtedy sme vedeli, že niektoré veci by išlo urobiť omnoho lepšie, lenže to už bol nevratný proces. V prvom rade by sme určite volili iný prístup, priznám. Príprava materiálu nám zabrala približne dva roky, keď počítam celkovo prípravu aranžmánov, predprodukciu, samotné nahrávanie až po finálnu produkciu. I keď sa to vidí na dosť dlhú dobu, v priebehu príprav sme museli riešiť mnoho problémov, ktoré sa premietli do výsledných prác celého materiálu, navyše nás v priebehu nahrávania bola nútená opustiť naša vtedajšia klávesistka Miška Albertová, ktorá nezvládala svoju úlohu. Vtedy hrala už v kapele DOOMAS. Elektronické aranžmá sme dorábali ešte na konci celého procesu a tu sme museli riešiť nesporné množstvo kompromisov. Bolo to hodne psychicky vyčerpávajúce, pár krát sa nám rozchádzali názory, čo takisto komplikovalo celú situáciu. Album vznikal hodne bolestivo a krkolomne a niekedy to naberalo fakt neúnosný spád. K tomu všetkému sa ešte pripočítala smrť našeho bývalého basáka Šaškyho, čo sa na druhú stranu aspoň pozitívne odzrkadlilo na samotnej hudbe. Každopádne si za našim výsledným dielom pevne stojíme, predstavuje pre nás určitý stupeň a rozpoloženie, čo sa našej tvorby týka a jej ďalšieho smerovania. Pozitívne na tom všetkom je to, že sme sa ponaučili z daných chýb a v budúcnosti sa ich budeme vyvarovať. Okrem iného nám to dalo nesmierne mnoho skúseností. V budúcnosti už chceme spolupracovať so skutočným producentom, ak okolnosti dovolia, tak zahraničným. Práve toto je dôležitá voľba, ktorá tvoju snahu niekam skutočne posunie, minimálne na určitú európsku úroveň. Ak sa chceš dostať von, voľba producenta je nutná. V tuzemských končinách je stále čo doháňať, chýba tu akési know-how. I keď v prvom rade je to samozrejme len a len o hudobníkoch. Aj v tomto smere je v našom prípade stále čo zlepšovať.

 

2. Předposlední album vyšlo již v roce 2004, tedy dlouhá doba až k poslednímu počinu, co bylo příčinou takové pauzy? Nepočítám singl “Glassed In Time” z roku 2008, kterým jste asi dali jen najevo, že žijete J

Príčinou boli najmä personálne kolotoče v kapele vyplývajúce z hudobných názorov, ktoré sa nám po vydaní albumu ”Oppressed By Sorrow” výrazne začali rozchádzať. Bolo to niekedy v roku 2005. Práve vtedy prechádzala kapela akýmsi prerodom, zmenami, ktoré boli prirodzeného charakteru. Nevnímam to však negatívne, pretože sa museli prehodnotiť určité veci, aby sa mohlo pokračovať ďalej. Z kapely som odišiel, aby ma nahradil Noga (BRAINSCAN, PYOPOESY). Lenže čo osud nechcel, udalosti ani po tomto však nedostali ten správny spád a tak došlo k tomu, že som sa do kapely po zhruba dvoch rokoch vrátil. Práve vtedy sme na seba upozornili nahrávkou ”Glassed In Time”, ktorá mala byť určená najmä pre promo účely a vydavateľstvám. No a to sa už písal rok 2008. Pravdaže tá “prázdna” doba nebola nevyužitá, kapela v tom čase samozrejme koncertovala a takisto sa aj na nových skladbách pracovalo, lenže z vyššie uvedených okolností nebol ten správny čas ísť do štúdia to nahrať. No a vlastne v roku 2009 sme započali prípravy pre ”Programmed Earth”, ktorý vyšiel v roku 2011.

 

3. Jaký je zájem o novinku, jste spokojeni s prodeji, nebo taky cítíte, že stahování prostě válcuje veškerý hmotný obchod? A co nějaké tour, chystá se něco?

Záujem o novinku určite je a predáva sa, čo je veľmi podstatné. Nie sú to však predaje galaktických rozmerov, dôležité je, že záujem isto je. Dôležitá je v tomto prípade propagácia a práve preto sa predáva najviac nosičov na koncertoch a festivaloch. V dnešnej dobe je však obecne malý záujem o kúpu nosičov s hudbou. Ľudia nie sú ochotní obetovať tie peniaze, keďže majú takmer všetko na internete a hudby je skutočne neúrekom. Preto im to musíš ponúknuť priamo pod nos. Je tu doslova hudobný pretlak, ale s tým nenarobíš nič keďže ti dnešné technické možnosti umožňujú takmer čokoľvek a každý sa zrazu môže stať hudobným producentom. Čo sa týka našeho nového albumu, vlastne ani neviem, či je vôbec zavesený niekde na internete. Nezaujímam sa o to. Ten, kto skutočne chce, prejaví záujem a podporí kapelu kúpou CD, čo si úprimne vážime. Treba na tomto mieste podotknúť, že dané peniaze idú do kapelného fondu a sú použité na ďalšie veci s kapelou spojené, napríklad dolisovaním ďalších CD, výrobu merchandise a podobné záležitosti. Určite dané peniaze neprepijeme. (smiech) Novinku sme navyše v minulom roku dostatočne spropagovali a chystalo sa aj turné kapiel pod vedením Gothoom Productions, lenže nastali určité organizačné problémy. Navyše nás v novembri opustil bubeník Marek, čo nás paralyzovalo takmer na polroka. Teraz sme sa potrebovali vyhrabať z toho otrasu a opäť sú naplánované letné festivaly a samozrejme klubové koncerty. O turné v roku 2012 zatiaľ nepadla žiadna zmienka, ale nevylučujeme to. Určite budete o všetkom informovaní, stačí sledovať naše stránky prípadne facebook.

 

4. “Programmed Earth” jste vydali pod perutí poměrně mladého vydavatelství Gothoom Productions. Jak se Vám s nimi spolupracuje? Vypadá to, že mají pěkně našlápnuto a vydávají zajímavé věci.

Gothoom Productions sa krásne rozbehlo a rozširuje svoje hudobné aktivity, čo je na jednej strane dobre. Obdivujem v tomto smere Petra Beťka, ktorý si toho podľa mňa nakládol na svoje plecia až príliš veľa. Príliš mnoho aktivít pod jednou strechou je určite neúnosné a stresujúce, ale nekafrám mu do toho, sám si je vedomý, do čoho sa púšťa a čo to obnáša. Teda aspoň dúfam. (smiech) Má okolo seba team ľudí, ktorí mu pomáhajú a poradia mu, či robí niečo správne, či nie. Samozrejme sa nájdu aj takí, čo iba kritizujú a ohovárajú, ale keď niečo robíš, vždy sa nájdu či pozitívne, tak aj negatívne reakcie a to platí v akomkoľvek odvetví alebo činnosti. Tomu sa nevyhneš. Preto by ho tie negatívne reakcie nemali odrádzať, ale naopak nakopnúť, i keď sám viem, že sa ťažko niečo také počúva. My mu držíme palce, pretože je jeden z mála na Slovensku, čo praktizuje niečo v takomto meradle.

 

5. Připomeň trošku vaše počátky. V recenzi jsem zmínil váš set na jednom starým BA a tehdy jste jeli víc v blacku. Byli jste vždy rozkročeni šířeji, nebo to byl zkrátka vývoj? Případně kdo otočil tím stylovým kormidlem?

Už samotný vznik kapely nie je jednoznačne viazaný na určitý štýl. Extrémne metalové žánre nás nakopli robiť muziku po svojich vtedajších vzoroch a štýlové zaradenie bolo dosť nejednoznačné. Ale áno, máš pravdu, najviac citeľný bol práve ten black metal, čo mal na svedomí najmä vtedajší bubeník Diawol a spevák Noga, ten mimochodom prišiel aj s názvom kapely a je zrejmé, odkiaľ vietor fúka. (smiech) Však čo na Slovensku bolo vtedy v tomto ranku? MYSTIC DEATH, ETHEREAL PANDEMONIUM, ... a moc si už ani nespomínam. V Čechách prekvitol black metal o niečo skôr. Navyše HECATE už vtedy vystrčili rožky smerom k doomu metalu - takisto po vtedajších vzoroch, z čoho bol zaujímavý mix atmosférickej hudby a už vtedy sa vymykala svojou tvorbou zvyšku slovenskej UG scény. Prvé demo “Tales...” z roku 1997 je toho jasným dôkazom. Akurát ho ideme dať celé na naše stránky k bezplatnému stiahnutiu, ako aj naše druhé demo a EP “Glassed In Time”, pretože to sú veci nezohnateľné na bežnom hudobnom médiu. Od začiatku však boli pre nás prvoradé melódie a dôraz na atmosféru a to sa nezmenilo dodnes. Len hudobný kabát je o niečo iný. A či to nazvať vývojom? Čo ja viem, poviem to takto; sme kapela neposedná a máme tendenciu skúšať a používať stále nové výrazové prostriedky, postupy, čo sa nám myslím aj darí. Nie je to tak, že si povieme akú hudbu ideme práve hrať. Neuspokojuje nás sa vŕtať donekonečna v jednom štýle a omielať obohrané postupy. Podľa nás je to nuda. Rovnako nás lákajú aj možnosti nových technológií. Aktívne sledujeme aj túto oblasť. No a samozrejme aj personálne rošády mali výrazný vplyv na naše hudobné rozpätie. My iba jednoducho pokúšame samých seba, nechceme stáť na mieste. I keď verím, že daná kontinuita k starším výrazom je zachovaná. Stále to je HECATE, i keď ten nešťastný názov sa už dávno ku nám nehodí. (smiech)

 

6. A právě k vašemu názvu Hecate míří další otázka. Že jde o antickou bohyni jsem si už zjistil, ale vím, že někteří lidé si nejsou jistí s výslovností, Někdo se pokouší o anglickou podobu Hekejt, ale jestli si dobře vzpomínám, vy jste se kdysi na koncertě představovali jako Hekaté… Můžeš v tom udělat jasno?

Po správnosti sa to má vyslovovať Hekaté. Keď niekto povie Hekejt alebo Hikejt, je to vlastne jedno, to sú tie naše tendencie niečo poangličťovať. Hecate je vlastné meno a nie cudzie slovo - vec, ktorá sa má vyslovovať nejako inak. J

 

7. Co je zdrojem Vaší inspirace? Svět kolem, muzika, co v kapele posloucháte? A jste vlastně striktní metalisti? Podle poslechu tam cítím i jiné vlivy než jen metal.

V prvom rade určite nie sme striktní metalisti, čiže máš postreh. (smiech) Teší ma, že tam cítiš aj iné hudobné vplyvy. Nám sú rýdzo metalové mantinely tesné. Áno, sme metalová kapela, ale snažíme sa vyhnúť akémukoľvek metalovému klišé. Stále to bude v základe metal, prípadne hudba postavená na gitarách, lenže to je len jeden z ďalších výrazových prostriedkov. Keď chceme hudobne niečo vyjadriť, neriešime spôsob, či to bude skrz metal, rock, dark wave, pop, elektroniku, hip-hop, či niečo iné. Použijeme práve to, čo bude vhodné na vyjadrenie čohosi konkrétneho, chápeš? (smiech) A keď chceš dosiahnuť konkrétneho výraziva, nejde to moc dobre, ak si limitovaný v medziach jednej a tej istej škatuľky. Svet alebo život ti predsa toľko toho ponúka, že je obtiažne to zahrnúť - poviem to – do jednej vety. Napríklad mnoho kapiel v pop music používa hodne tvrdé gitary na zdôraznenie konkrétneho momentu, zosilnenie naliehavosti a podobne. A keďže všetci počúvame i úplne odlišnú hudbu, máme široký hudobný vkus, inšpirácia od inakiaľ je samozrejmá. A áno, inšpiruje nás svet okolo, momentálne dianie vo svete, smerovanie ľudstva a čo ho poháňa, prípadne degraduje. Svet naberá na obrátkach a je to doslova evidentné, kdekoľvek sa pozrieš. Som zvedavý, kam až to celé dospeje a ako si s nami poradí naša drahá Zem.

 

7. V tomhle s Tebou upřímně souhlasím. Myslím, že je to jen ku prospěchu věci mít oči doširoka otevřené a využívat všech možností ke svému co nejlepšímu vyjádření.

Jaká je momentálně situace na slovenské scéně? Je zde duch týmové spolupráce, nebo je ticho po pěšině a každej si hrabe na vlastním písečku?

Ticho po pešine určite nie je, práveže to tu žije a čoraz viac kapiel dáva nahlas o sebe vedieť. Je hodne cítiť, že sa scéna opäť prebúdza, ale stále tu chýba akási kompaktnosť. Nastupujúca generácia kapiel má veľký potenciál a každá si ide tou svojou cestou. Začínajú si medzi sebou budovať aj dobré vzťahy, bez ktorých sa nedá dobre fungovať. Niektorým kapelám sa dokonca darí lámať ustrnuté ľady metalovej scény a čoraz viac pokukáva po možnostiach presadiť sa v zahraničí. Lenže toto je ešte na dlhé lakte, keďže tam vonku je konkurencia veľmi silná. Kapela, ktorá tu niečím vyčnieva je za hranicami len jedna z mnoha do počtu. Toto je suché konštatovanie, nie môj pesimistický pohľad. Práveže naopak, teší ma, že mladé metalové, či iné okrajovo zamerané kapely majú vysoké ambície a robia preto naozaj veľa. Pretože kapely, čo aj mali nakročené niečo dokázať, to vzdali, čo je trochu škoda. A k tvojej otázke. Kapely na jednej strane spolupracujú - v tom užšom zväzku hovoríme o spriaznenosti, avšak na druhej strane si sú vedomé vzájomnej konkurencie. Preto to vnímam tak, že minca má dve strany. Vzájomná podpora tu do istej miery je, ale na druhej strane si každá aj nenápadne hrabe na tom svojom piesočku. Lenže to je úplne v poriadku, je to pochopiteľné. A to, že sa kapely za chrbátom navzájom ohovárajú, je takisto bežná praktika. Najhoršia je závisť, ale je to aspoň dôkaz, že sa tu niečo deje. Preto to netreba extra riešiť a ísť si pevne za svojim cieľom.

 

 

9. Programmed Earth byla labutí písní bicmena Marka Pecníka. Proč Vás opustil? A jak moc se ještě podílel na přípravách alba, nebo už ho jen nabubnoval aby mohl odejít?

Marek sa na príprave albumu podieľal na 100%, vôbec sme nevedeli a vlastne ani on sám netušil, že nás vôbec opustí. Navyše to nebolo tesne po vydaní albumu. Prišlo to až po necelom roku, kedy sa situácia vyhrotila. Musel prehodnotiť svoje priority. Mal predsa dve aktívne kapely - okrem nás ešte aj bratov BRAINSCAN, kedy bol maximálne vyťažený svojou aktivitou v oboch. Toto mu moc neprihrávalo do jeho súkromného života a začal to dávať obom kapelám aj patrične najavo svojim prístupom. Pár krát sme ho museli nahradiť najmä na letných festivaloch. Dospelo to až do takého štádia, že bol nútený obe kapely opustiť, čo sa udialo približne v rovnakom období. Nakoniec, s odstupom času to pozitívne prospelo všetkým zúčastneným stranám. My, ako aj BRAINSCAN máme teraz svojich nových bubeníkov a s ich prístupom sme spokojní.

 

10. Za ta léta svého působení jste jistě hráli na mnoha místech, určitě se našla i zahraniční štace. Můžeš zavzpomínat, kam vás vaše hudba zavedla a kam se rádi vracíte? Případně jakou baštu byste rádi dobili?

Najmä českú a slovenskú pôdu máme dosť zmapovanú a precestovanú krížom-krážom. Až takí boriči hraníc nie sme, vonku je obtiažne dostať sa, keď konkurencia je tam moc silná a navyše na slovenské kapely sa zahraniční promotéri pozerajú krivým pohľadom. Za hranice sme sa dostali jedine do Rakúska. Žiadne Rusko, Ukrajina, Poľsko, Nemecko a už nehovoriac o vzdialenejších krajinách. Na to sme zatiaľ nemali taký silný management za chrbtom. Poväčšine bol veškerý management v našich vlastných rukách. Možnosti ale sú. Veríme, že sa dostaneme aj von. Chce to len ísť si tvrdo za svojím cieľom a sme ochotní obetovať pre to takmer čokoľvek ešte kým sme pre to zapálení. Takže promotéri a organizátori, nebránime sa ničomu podobnému.

 

11. I přez ne vždy ideální podmínky patříte na metalovém kolbišti mezi veterány, fungujete úctyhodných 16 let. Měli jste někdy krizi, kdy kapela stála před rozpadem, nebo mašina celou dobu šlape jako hodinky?

Za tie roky sme si prešli mnohými strasťami i hodne aktívnym a skvelým obdobím. Cesta HECATE je hodne kostrbatá a určite nešlape ideálne, ako atómové hodiny. Za tie roky ťa stretne čokoľvek. Jasné, že sme zažili prípady, kedy sme si povedali: “tak ja už na to celé kašlem”, “jebem na to, má to vôbec ešte zmysel?” a podobne… Je ťažké robiť pre niečo maximum, keď vidíš, že druhá strana pre to neurobí ani minimum. A tento nepríjemný pohľad na vec ťa skutočne odrádza od všetkej tvojej snahy. Niektoré momenty boli fakt frustrujúce, až neúnosné. O kapelu sa treba starať každý deň ako o dieťa, nič sa neurobí samo od seba. Najlepšie, keď všetci v kapele niečo robia, keď sú úlohy rozdelené a kapela pracuje ako team ľudí s víziou dosiahnuť rovnaký cieľ. Ťahať za jeden povraz. Nie však vždy to tak u nás bolo. Nestačí len makať zavretý v skúšobni, dúfajúc, že si ťa niekto možno všimne. Najhoršie je, keď sa rozchádzajú hudobné cesty jednotlivcov. Boli veľmi kritické situácie, ale to máš ako vzťah s frajerkou. (smiech) Na druhý deň však prehodnotíš svoje rozhodnutie a vždy sa nájde dôvod, čo i len malý, ktorý ťa opäť nakopne pokračovať ďalej. To je láska k hudbe, ku svojej kapele, ktorú vnímaš ako svoje dieťa a nenecháš ho potopiť sa. Vždy sa v tej tme nájde malá iskrička nádeje a ty sa postavíš na nohy a ideš ďalej. Niekedy sa z toho stačí len vyspať a zrazu začneš uvažovať pozitívne. Koniec koncov si to len ty, kto môže udržať kapelu pri živote a nenecháš ju predsa potopiť. Budeme pokračovať do vtedy, až kým sami vnútorne nepocítime, že nás to už prestáva baviť, či inak vnútorne napĺňať. Dôležité je zotrvať, byť na očiach a nič, ani nik tomu len tak nezabráni. Je to len naša vôľa a naša slobodná voľba.

 

12. Teď trošku odbočím od hudby, snad to čtenáři zkousnouJ Jako sousedi asi navzájem bedlivě sledujeme vývoj obou zemí. Nechci zabíhat do politiky, je to špína, ale řekněte mi jen, jak vidíte současné směřování Slovenska po posledních volbách? Pro mě byl teda výsledek šokem, říkám si, v co ti lidé doufají, že valná většina dá hlas Ficovi? To je přece strašný výsledek… Nebo to vidíte jinak?

Nechceš zabiehať do politiky a predsa sa jej nevyhneme... (smiech) Po pravde, ja sa o politiku nezaujímam vôbec, čiže poviem ti len to, čo registrujem z okolia, pretože tomu sa nevyhneš, aj keby si ako chcel. Tak čo myslíš, kto dal najviac hlasov? Určite minimum mladej generácie, tá ma byť predsa odpísaná, tá nie je žiadna budúcnosť, však že? Dôchodcom to môže byť ukradnuté, ako to tu dopadne za pár rokov. Oni si vidia len to svoje, život budúcich generácií ich nezaujíma, však načo aj. Ani sa nedivím, že mnoho absolventov škôl opúšťa túto krajinu. Platíme jedny z najvyšších daní a tie peniaze idú kam? Predsa darmožráčom a parazitom, ako sú cigáni, cirkev, či iná zbytočná pliaga. A smerovanie Slovenska neviem odhadnúť, už desiatky rokov je to o tom istom, či sa zmení vláda akokoľvek. Preto sám nikdy nevolím. A Fico sľuboval istoty. (smiech) Možno sú moje slová úzkoprsé, ale je mi to jedno. Nejdem nič vravieť, pretože neviem. Ešte uplynula krátka doba od posledných volieb, preto sa nevyjadrujem, proste nemám na to názor a vlastne ma to ani nezaujíma, nech si myslí kto chce, čo chce. Keď budem cítiť, že situácia je neúnosna, niečo s tým urobím, každý si je koniec koncov strojcom svojho osudu.

 

13. Tu skepsi absolutně chápu, u nás je to totiž podobné. Proto se ihned vracím zpět na bezpečnější, protože hudební půdu. Moje otázky jsi zodpověděl na 140%, nemůžu být spokojenější. Zároveň se svým díkem se zeptám, jestli nemáš nějaké moudro, o které by ses rád s fanoušky podělil?:-)

Jinak Tobě i kapele přeji hodně úspěchů a třeba se potkáme někde na fesťáčku…..

Ja som skôr na hlúposti, čiže nejaké to moje múdro budem ťažko hľadať (smiech), ale s týmto sa plne stotožňujem; buď tým, kým si a rob, čo ti srdce hovorí, pretože na tých, ktorým to vadí, nezáleží a tým, ktorým na tebe záleží, to nevadí.

A inak v prvom rade si to práve ty, komu patrí veľká vďaka a nech vám to a vašemu magazínu čo najdlhšie vydrží.

 

 



  DISKUZE K ROZHOVORU

Kontrolní kód
opište kontrolní kód

  NOVINKY VE ZKRATCE  /  další novinky