Echoes zine - recenze rockových a metalových alb

Ahoj, zdravím vás. Od vydání debutu Oútis uběhl skoro rok. Jaké reakce jste na něj zaznamenali?

Ahoj, už je tomu naozaj rok? Vlastne, asi áno. Približne vtedy sme vypustili prvý singel a dali tým vedieť, že vôbec existujeme. Náš vydavateľ Willowtip Records zabezpečil stream cez americký Decibel magazine, ktorý má pomerne slušný dosah, a tak sa zvesť začala veľmi dobre šíriť doma i v zahraničí. Willowtip pomohol aj s dobrou propagáciou cez svoje kanály a promo šlo hudobným médiám po celom svete. Nakoniec sme tých recenzií nazbierali pomerne dosť a drvivá väčšina z nich bola pozitívna. Tiež nás potešilo, že sa album objavil aj v niekoľkých TOP 2019 rebríčkoch na rôznych zahraničných i tuzemských portáloch. Úprimne poviem, že sme to nečakali, vážime si to a touto cestou díky aj za recenziu na vašom portáli!

A váš pohled na album pěkně s odstupem?

Je to veľmi dobre zachytený stav kapely z toho času. S celkovým výsledkom sme aj s odstupom spokojní. Samohodnotenie je pomerne ťažká vec, ale skúsim. Album podľa mňa dobre plynie a celkový zvuk je presne taký, aký sme chceli mať. Je potemnelý, ale zároveň čitateľný aj v exponovaných pasážach. Okrem toho dobre balansuje na hranici dynamiky medzi modernou údernosťou a prirodzenou vzdušnosťou. Pochopiteľne, tu a tam sme mohli X vecí urobiť inak, to tak máš vždy, ale bol som svedkom už nejakých nahrávaní, ktoré sa ťahali mesiace a ľudia sa v tom úplne stratili. Som rád, že sme sa niečomu podobnému vyhli.

V jaké fázi kapela zrovna je? Klid před bouří, na odpočinku, nebo stále v rámci propagace alba? Co je nového v táboře Ceremony Of Silence?

Vlna propagácie albumu už viac-menej upadla. Aktuálne skôr dávame dokopy nový materiál, ktorý ale ešte nestihneme skompletizovať v roku 2020. Na búrku si ešte teda budeme musieť počkať, pretože tvorivý proces je v našom prípade vždy časovo náročný. Čiastočne aj kvôli tomu, že sa k skladbám často opätovne vraciame a meníme ich, kým nie sme úplne spokojní. Okrem toho, naneštastie, nás v tomto období neobišla ani nútená personálna obmena a na poste basgitaristu, ktorý vypomáhal so živým hraním, dôjde k zmene. Prioritou teda bude naskúšať živý set s novou posilou, aby sme na koncerty, ktoré nás čakajú v apríli a máji boli v plnej sile. Ak Koronavírus dovolí a tie koncerty vôbec budú.

Vznik Ceremony Of Silence lze brát jako slovenskou odpověď na současné dění v death metalu. Schopnost ukázat vlastní pohled na žánr.

Povedzme… a k tomu by som ešte dodal, že naša tvorba dosť inklinuje aj k black metalu. Všetky žánre neustále mutujú a neobišlo to ani death metal. Súčasná vlna potemnelého death metalu mi mimoriadne zapasovala, aj keď to v podstate nie je nič nové. Všetci poznáme praotcov žánru, ktorí túto cestu začali šliapať a aj ich nasledovníkov, ktorí ju ešte výraznejšie prehĺbili. Ak sa pozrieme pod nohy, tak po nej zrejme kráčame tiež, ale nie je to až tak dôležité. Pre nás je dôležitý výsledok a ak na jeho dosiahnutie je potrebné použiť black metalový riff, alebo údernosť starej školy, tak sa tomu nebránime. Výsledná hudba však musí mať temnú auru, ale zároveň dostatočný drajv, ktorý ťa núti hroziť!

Ze svého pohledu si cením hlavně vaší míry zachování vlastní tváře. Vliv ano, kopie ne. To se podle mě povedlo.

Na tom, aby sme mali vlastný rukopis nám dosť záleží, takže si tento postreh ceníme. V našej hudbe dozaista cítiť vplyvy našich obľúbených kapiel, no na tom nevidíme nič zlé.  Sú to pre nás vzory, ale nikdy by sme nechceli byť slovenskí - “doplň názov kapely”. Potom býva ťažké z takéhoto tieňa vykročiť.

Death metal obecně nabízí kvantum kvalitních kapel. Mám třeba rád alba labelu 20 Buck Spin. Co vás v poslední době dostalo, odrovnalo?

20 Buck Spin si ma získal tiež, najmä tým, že podpisuje kapely s hnusnou a autentickou produkciou. Imponuje mi nadýchaný, prirodzený a nekompromisný zvuk, aký majú napríklad Tomb Mold, alebo ich kolegovia z rovnakého vydavateľstva Fetid. Death metal, v ktorom cítiť esenciu a pleseň.

Niekedy na jeseň som šiel do Brna na koncert Nile, no najlepšia kapela večera boli pre mňa, dovtedy prakticky neznámi, Vitriol. Už sa mi dlho nestalo, že by som nejakú kapelu videl najprv naživo a až potom ma jej album úplne pohltil. Adrenalínový death metal na absolútnej hrane, šmrncnutý ostrosťou ikonického zvuku HM-2. Album má možno kontroverznú produkciu bicích, ale to nie je žiaden problém pre aspoň priemerného fanúšika Morbid Angel.

Z minulého roka by som ešte spomenul Teitanblood, ktorí konečne vydali album, ktorého zvuk zapasoval aj mne. Perfektne pracuje s temnou abstrakciou, pri dobrom zachovaní zrozumiteľnosti. Celkovo si potrpím na charizmatickosti zvuk.

Už teraz mám predobjednaný nový album Ulcerate. Zatiaľ zverejnená ukážka naznačuje na ich pomery prístupnú tvár, pričom sofistikovaná melodika a nepreniknuteľná temnota zostáva zachovaná. Opäť ma to raz posadilo na zadok.

Ceremony Of Silence nabízí spojení brutality, technické úrovně a atmosféry, aniž by jedna z položek převažovala nad druhou.

Technika je len nástroj k dosiahnutiu výsledku. Nikto z nás si nepotrpí na tom, aby sme boli technická kapela, aj keď parametre na to asi máme. Byť technický len kvôli technickosti samotnej mi príde samoúčelné. Úroveň hrania, to áno, ale nejake “macho” pózy, na to priestor nevidím. Ako som už naznačil v predošlej odpovedi, dávame si záležať na zachovaní balansu medzi temnou atmosférou a brutalitou. Občas dominuje jedna, občas druhá zložka, ale väčšinou sú cez seba pevne previazané.

Jak jste spokojeni u Willowtip Records?

Zmluva s Willowtip Records bola pre nás veľká česť a zároveň aj potvrdenie kvality našej práce. Dali nám férové podmienky, zabezpečili slušné promo a hlavne, všetko, čo bolo dohodnuté, tak aj reálne dodržali. Pre kapelu, ktorá začína z bodu nula to je priam raketový štart. Spravili nám aj vinylové vydanie, čo je úplne skvelé a spoluprácu si maximálne chválime. Jedinou nevýhodou je to, že sme každý na inom kontinente. To znamená posielanie dosiek cez oceán, s tým spojené colné muky a potom samozrejme drahšie poštovné pre objednávateľov z EU. Ale aj tam sa snaží Willowtip nájsť riešenie a zásielky posiela cez súkromnú kuriérsku firmu s viac ako férovným poštovným.

Pro představu, kolik kusů se povedlo dosud prodat?

Žiaľ, nemáme k dispozícii úplne presné čísla, nakoľko len niekedy teraz by sme mali dostať podrobný report. Zatiaľ vidíme len to, čo šlo cez bandcamp, ale väčšina predajov  Willowtipu ide cez ich web - www.willowtip.com, pretože bandcamp má trošku nedomyslenú politiku nastavovania poštovného. S niečím sme pomohli pri predaji aj my, čiže môj odhad je, že z pôvodného nákladu mohla zostať zhruba tretina. Uvidíme. Zistíme v priebehu najbližších dní. Navyše, veľmi veľa ľudí si album kúpilo len v elektronickej forme, dokonca viac ako všetky bandcampové predaje CD a LP dokopy. Mimochodom, CDčká sú stále k dispozícii s priaznivým poštovným zo Slovenska aj cez nás a čoskoro budeme mať opäť aj LPčka, tak nám pokojne napíšte, ak sa vám nechce platiť poštovné z US.

Hodně lidem (včetně mě) se líbí zvuk debutu. Jak jste k němu přistupovali, jak velkou roli u vás hrál?

Dík. V prvom rade sme mali jasnú zhodu na tom, že nechceme umelý - superčistý zvuk,  ani moderný - “loudness war” zvuk. Zároveň sme však potrebovali, aby nezanikli niektoré detaily ani v tých tempách, v ktorých hráme. Čiže hľadali sme rozumný kompromis. Druhá vec bola, že sme chceli zachytiť charakter zvuku a energiu, ktorá vznikla v našej skúšobni. Tieto dve veci boli jasné ešte pred tým, ako sme šli do štúdia a zvyšok sa ladil na mieste tak, aby sme sa čo najviac priblížili našim predstavám. Okrem toho sme v štúdiu mali debatu o nejakých referenčných skladbách, lebo niekedy je lepšie raz počuť ako stokrát opisovať. Myslím, že sa nám podarilo naplniť naše predstavy a s výsledkom sme spokojní.

Co vaše další aktivita v rámci scény? Jaké další projekty jsou u vás momentálně spuštěny?

Svjatogor hrá už dlho v Porenute. Ide o podzemný black metalový projekt, v ktorom hlavný skladateľ žije pomerne autentický, nihilistický život osamote v horskej dedine blízko Banskej Bystrice. Jeho a spevákov - Neplexov - svetonázor verne vystihuje textová stránka kapely. Neplex nám okrem toho vypomáha so spevom pri živákoch Ceremony of Silence a ja zas s gitarou v Porenute. Nič do projektu neskladám len hrám, často aj na zaujímavých DIY akciách. Čoskoro vychádza album, tak si to pozrite.  777 Babalon je momentálne spiaci projekt, ktorý dokonca nemá ani jasne definovaný žáner. Jadro tvoria dvaja členovia, ale často rozvíjajú spoluprácu aj s ďalšími jednotlivcami - napríklad aj s nami. Živé vystúpenia sú z veľkej časti improvizované a to má isté čaro. Stačí sa uvoľniť a nechať to plynúť. Nikdy nevieš, ako presne sa to vyvinie. Prioritný projekt je však pre nás určite Ceremony of Silence.

Moje díky a vaše poslední slova.

Ďakujeme za priestor. Zavrite sa počas karantény doma a počúvajte Oútis na maximálnej hlasitosti!